V piatok 14. júna 2024 sme sa spolu so Zuzkou, kamarátom Michalom Matyšekom a Maxom vybrali na víkend do Novohradu. Ubytovanie sme mali zabezpečené na Ranči Megi na Prievrane neďaleko Poltára. Našim zámerom bolo prejsť si novú cyklotrasu z Poltára do Rimavskej Soboty a späť, pozrieť si tajomné Sírne oko a absolvovať cyklistické preteky – časovku na novej cyklotrease v rámci seriálu Merida Cup. V sobotu 15. júna sa pretekalo po obede, časovka bola dlhá 10 km z Hrnčiarskych Zalužan do Poltára a mala štart o 15:30. V nedeľu 16. júna od 10:00 boli na programe preteky s hromadným štartom – 15 km okruh cez Teplý vrch so štartom vo Veľkom Blhu.
Na úvod Sírne oko
Na Ranč Megi sme dorazili niečo po šiestej večer a hneď sme sa ubytovali v chatkách v štýle divokého západu. Domáci pán sa nám predstavil ako šerif a poradil nám ako sa dostaneme k Sírnemu oku. Sírne oko je zvláštny útvar. Studňa s priemerom asi tri metre, z ktorej cez žltohnedú vodu búrlivo bublá plyn so sírnym zápachom. My so Zuzkou a Maxom sme nasadli do auta a po poľných cestách smerom na Nové Hony sme vyrazili k Sírnemu oku.
Došli sme na koniec lúky k lesu, tak ako nám poradil domáci, a vyrazili sme do hory, v ktorej sa malo Sírne oko nacháadzať. Ešte šťastie, že na googlemaps bola zakreslená jeho presná poloha, inak by sme ho asi nenašli. Je schované v nízkom poraste na kraji lesa a nevedie k nemu žiadna cesta ani chodník. Nakoniec sme ho našli, urobili sme pár fotiek a pobrali sme sa k autu, lebo nás začínali štípať komáre a Max bol nervózny, stále snoril a trhal sa z vodítka, asi cítil srnky, daniele, jelene a zajace.
Najstaršie verejne dostupné písomné pramene o existencii Sírneho oka sú z roku 2021. Šerif je na Ranči Megi už 17 rokov, vie o existencii Sírneho oka, ale nevie ako vzniklo (predpokladá sa, že je výsledkom hlbinných vrtov) a zrejme ho ani nezaujíma získať ďalšie informácie o tomto zvláštnom úkaze, aj keď by tam rád organizoval výlety na koňoch a na bričke. Večeru sme si urobili na grile a zoznámili sa s danielicou Mimi, ktorá na ranči žije, na naše prekvapenie sa s Mimi bez problémov skamrátil aj Max. V sobotu sme vyrazili do Rimavskej Soboty po novej cyklotrase.
Ako vznikla nová cyklotrasa
Železničná trať na juhu stredného Slovenska prepojila Rimavskú Sobotu s Poltárom krátko pred vypuknutím prvej svetovej vojny. Otvorená bola v dvoch etapách: 6. novembra 1913 bol sprevádzkovaný úsek z Poltára do Oždian a 23. novembra 1913 z Oždian do Rimavskej Soboty. Na trati sa kvôli kopcovitému terénu nachádzal 160 m dlhý tunel, množstvo násypov, zárezov i mostov.
Po zrušení nákladnej dopravy sa postupne redukovala na trati i osobná doprava. Z dôvodu zhoršujúceho sa stavu železničného zvršku boli od 1. októbra 2000 všetky vlaky vedené náhradnou autobusovou dopravou. K úplnému zastaveniu prevádzky došlo od 2. februára 2003 pri rozsiahlom rušení prevádzky na lokálnych tratiach na Slovensku. Vysoké náklady, potrebné na rekonštrukciu a zachovanie schátranej železnice, napokon rozhodli o jej zrušení. V máji 2007 bola trať vyradená zo siete železníc a začalo sa s jej rozoberaním. Mostné pole, ktoré preklenovalo cestu I/16, bolo prenesené na trať č. 187. Využilo sa na opravu a rozšírenie povodňou zničeného železničného mosta cez Hornád v Spišských Vlachoch.
V júni 2013 schválilo zastupiteľstvo Banskobystrického samospráveho kraja rozhodnutie o kúpe zrušenej trate od ŽSR za symbolické 1 €. Účtovná hodnota trate bola určená na takmer 772 tisíc €. Podľa zmluvy získal VÚC železničný zvršok, mosty, tunel aj budovy zastávok, strážnych budov či skladov. Zámerom bolo položiť asfaltovú vozovku na teleso trate a vybudovať cyklotrasu. Financie na projekt kraj získal z európskych fondov. Cyklotrasu slavnostne otvorili 1. mája 2024.
Dľžka trasy a popis
Z Poltára – od prvých domov na Továrenskej ulici, do Rimavskej Soboty – po križovatku cyklotrasy so Školskou ulicou, je 28,3 km. Prevýšenie v smere z Poltára do Rimavskej Soboty je 243 metrov, opačne 268 metrov /rôzne zdroje udávajú aj iné čísla, od 160 metrov do 320 metrov/ každopádne v oboch smeroch ide o malé prevýšenie a aj hodnoty stúpania sú nízke – maximálne 16 promile.
Trasu z Rimavskej Soboty po Včelinec v dľžke cca dva kilometre otvorili v roku 2015. Tu odbočovala doľava a spojila Rimavskú Sobotu s Kurincom, čo je rekreačná oblasť pri prírodnom kúpalisku. Trasu Poltár – Hrnčiarske Zalužany otvorili v septrembri 2023 a trasu Hrnčiarske Zalužany – Včelinec /Rimavská Sobota/ otvorili 1. mája 2024.
Cez tri regióny
Poltár sa hlási k regiónu Novohrad, ale už po troch kilometroch sa dostanete do Maštinca, ktorý je časťou Hrnčiarskej Vsi a tá sa už hlási k regiónu Malohont, podobne aj tri ďalšie zastávky na trati – Hrnčiarske Zalužany, Sušany a Ožďany. Kúsok za Ožďanmi, v Ožďanskom tunely, prekonáva trasa najvyšši bod, takmer 295 metrov nad morom. Prejdením cez tunel sa dostanete do ďalšieho regiónu, do Gemera. Až do Rimavskej Soboty už nie sú priamo na trati žiadne ďalšie obce.
Popis trasy
Trasa z Poltára, nadmorská výška 230 metrov, najprv mierne klesá a po prekonaní potoka Poltárica začne súpať v ľavotočivej zákrute, v záreze lemovaná agátmi. Asi po dvoch kilometroch prechádza cez cestu, ktorá vedie na samoty Karol, Hájiky, Hájiky-Maky, Maky, Červeň, Petrovec, Nižný Petrovec a Hrabovo, cez tieto osady vedie aj žltá cyklotrasa do Kalinova. Odtiaľto sa otváraju výhľady do kraja napravo od trasy. Po pár sto metroch trasa prekonáva potok Šťavica a križuje ďalšiu cestu k samotám Biska, Řačková a Prievrana. Tesne pred osadou Biska odbočuje panelová cesta k umelej nádrži, ktorá vznikla zatopenim povrchovej bane na ťažbu Kaolínu. Ten sa tu ťažil od osemdesiatych rokov minulého storočia až do začiatku tohto storočia a vozil sa do Vidinej, do podniku Kerko, až kým tento po privatizácii neskrachoval. Potom baňu zatopila spodná voda a možno ju v mapách nájsť aj pod názvom Poltárske more. Po miernom klesaní trasa križuje ďalšiu cestu vedúcu do osady Maštinec, v nej je niekoľko minerálnych prameňov. V minulosti sa voda z týchto prameňov plnila do fľiaš a predávala sa s názvom Maštinská minerálka. Kúsok za križovatkou je drevaná budova stanice/zastávky Maštinec.
To sme už prešli z Novohradu do Malohontu. Kúsok za Maštincom trasa prechádza podjazdom popod cestu z Poltára do Hrnčiarskej Vsi a v pravotočivej zákrute mierne stúpa k Novému Salašu do nadmorskej výšky cca 275 metrov nad morom. Odtiaľ klesá smerom do Hrnčiarskej Vsi, časť Pondelok, a prechádza okolo zaujímaveho kempu s názvom Camping Never finished. Tesne pred Hrnčiarskou Vsou križuje cestu z Poltára, dajte pozor na zábrany pred križovatku. Trasa ďalej mierne klesa k potoku Suchá a popri ňom sa dostanete do Hrnčiarskych Zalužan, tam opäť pozor na zábrany pri križovatke ciest z Hrnčiarskej Vsi do Hrnčiarskych Zalužan. Za križovatkou prichádzate do bývalej väčšej stanice s koľajištom. Križovali sa tu vlaky prichádzajúce z Poltára s vlakmi prichádzajúcimi z Rimavskej Soboty. Dnes je tu bufet s občerstvením, prvý bufet od Poltára, to je po cca desiatich kilometroch bicyklania. Cez víkend je otvorený, neviem ako cez týždeň. Čaká Vás pár sto metrov po násype do Sušian. Za Sušanmi, pri cintoríne vľavo vo svahu, sa trasa točí doľava a začína stúpať do stanice Ožďany. Z tejto časti trate, najmá tesne pred stanicou Ožďany sa otvára výhľad doprava na Novohrad, presnejšie na Lučeneckú kotlinu. Najlepší výhľad je z odpočívadla tesne pred stanicou, treba však zosadnúť z bicykla a vyliezť si pár metrov do svahu. Lučenecká kotlina je lemovaná pásom hôr, ktoré začínajú na západe Ostrôžkami, konkrétne Lyscom. Horsky hrebeň pokračuje doprava kopcami za Polichnom, Siedmymi chotármi, ktorú vybiehajú z Ostrôžkov do Lučeneckej kotliny a Jasenovým vrchom nad Budinou. Domy z Budinej pri dobrej viditeľnosti občas vidieť tesne pod vrcholom tohto kopca. Ostrôžky od Slovenského Rudohoria a Revúckej vrchoviny oddeľuje dolina Krivánskeho potoka. Tam si však v obrubníku hôr zobrala svoje miesto Poľana. Aj keď je odtiaľto ďaleko, je dostatočne vysoká a rozložitá. Ďalej možno vo venci hôr identifikovať Striebornú nad Cinobaňou a Tri chotáre nad Málincom, v diaľke Vrchdobroč a Bykovo. Po pokochaní sa výhľadom je už len pár metrov k bufetu na bývalej stanici Ožďany. Trasa ďalej stúpa cez most ponad starú cestu z Oždian do Rimavskej Soboty a popod nový viadukt – obchvat Oždian, kde je ďalšie odpočívadlo – a vchádza do Ožďanského tunela. Ten je dlhý 160 metrov, je najvyšsím bodom na trase, nadmorská výška 295 metrov, a cez tunel sa dostanete do regiónu Gemer.
Do Rimavskej Soboty je to ešte cca 13 kilometrov. Cyklotrasu na tomto úseku tvoria najviac dlhé rovné úseky, lemované dubmi a agátmi. Výhľady sa otvárajú najmä smerom doprava do údolia potoka Baník a Lukva na dediny Majša, Opátik a Dúžava a na pár domov pod Antalovou pustatinou. Asi dva kilometre pred Rimavskou Sobotou cyklotrasa križuje cestu z Rimavskej Soboty do Dúžavy, tam pozor na zábrany aj na autá prichádzajúce smerom od Rimavskej Soboty z neprehľadnej zákruty. Odtiaľto uź výhľady aj na Rimavskú Sobotu a mierny zjazd k mostu ponad Rimavu a pár so metrov na Školskú ulice, kde trasa bez výraznejšieho upozornenia končí.
Preteky Merida cup
Preteky v sobotu – časovku – sme spolu s Michalom absolvovali podvečer, ja som štartoval asi o štvrtej, Michal, čosi neskôr. Michal podal dobrý výkon, ja som mohol byť aj lepší. Po pretekoch sme sa všetci stretli na ranči.
Poltárske more
V sobotu podvečer sme sa pešo vybrali k vodnej nádrži označenej ako Poltárske more. Nádrž vznikla len nedávno keď opustený lom, v ktorom sa ťažil kaolín pre podnik Kerko Vidiná, zatopila spodná voda. Pri brehu sme stretli mladých rybárov, ktorí tvrdili, že v nádrži sa dajú chytiť aj veľké sumce a je hlboká aj viac ako deväť metrov. Kúpanie v priehrade je na vlastné nebezpečie, čo nevadilo Michalovi a okúpal sa.
Preteky v nedeľu a cesta do Tisovca
Nedeľnajšie preteky so štartom vo Veľkom Blhu som vzdal po prvom kole, Michal ich dokončil a cestu domov si riešil individuálne. My dvaja so Zuzkou sme sa, hneď ako som vzdal, vybrali do Tisovca k neteri Janke a k jej mužovi Ivanovi. Cestou sme sa zastavili pri priehrade na Teplom Vrchu, prešli sme sa hickorovým hájom – jediným na Slovensku, a potom sme sa vybrali do Drienčan, kde sme navštívili faru a hrob Pavla Dobšinského a prešli sme sa aj k slnečným hodinám vytvoreným s figúrok z postáv z Dobšinského rozprávok.
Ešte sme sa zastavili pri gotickom kostole v Kraskove a pokračovali sme do Tisovca, ale keďze Jankina dcéra Nataška ešte spala pokračovali sme ďalej do sedla Zbojská, kde sme si dali neskorý obed, potom sme zbehli do Tisovca a u Janky sme si dali kávičku. Domov do Bratislavy sme vyrazili asi o štvrtej po obede cez Hnúšťu, Kokavu nad Rimavicou a Látky. Pozrite si fotky z nášho výletu.
Pekné fotky z cyklotrasy Poltár – Rimavská Sobota možno nájsť tu:
Cyklotrasa Poltár – Rimavská Sobota
Tu je link na fotku Sírneho oka na Hiking.sk, aj so súradnicami:
Vlado Ješko
Mapka cyklotrasy z Poltára do Rimavskej Soboty, výškový profil z Poltára do Rimavskej Soboty je sprava do ľava.
